Obrázok od Muhajir Idi z Pixabay
Pestovanie viniča v integrovanej produkcii sa líši od toho klasického. Viac sa kladie dôraz na monitoring a zabezpečenie zníženia použitia prípravkov na ochranu rastlín pri pestovaní.
Každý agronóm vie, kedy a aká choroba zasiahne ako prvá. Výskyt choroby je vysoko ovplyvnený odrodou, lokalitou a aj priebehom počasia v danom roku. Práve poznaním týchto faktorov, skúsený agronóm vie, kde sa môže choroba vyskytnúť ako prvá. Pravidelné monitorovanie a skoré podchytenie prvých príznakov choroby je pri pestovaní nielen viniča najdôležitejšie a má priamy vplyv na výšku a kvalitu úrody v danom roku. V rizikových obdobiach chodia pestovatelia denne pozerať, v akom stave sa nachádza vinohrad a vyhodnocujú ukazovatele hrozby možného infekčného tlaku a následného prepuknutia choroby.
V prípade vinohradu môžu byť meteostanice rozdelené podľa nadmorskej výšky, lebo v každej výške je rozdielna mikroklíma. Meteostanice v pravidelných 15 minútových intervaloch zasielajú pestovateľovi informácie o teplote vzduchu, teplote pôdy, vlhčení listov, rýchlosti vetra, smere vetra ap. Pestovatelia tento monitoring viniča využívajú najmä pri predikovaní chorôb a rozhodovaní o včasnom použití prípravku na ochranu rastlín.
Okrem informácií o priebehu počasia, meteostanice pomáhajú predpovedať, aký môže byť infekčný tlak. Pomocou údajov z meteostaníc následne vykonávajú monitoring, ktorým pozorujú, či infekčný tlak ide. Na základe týchto vecí, sa potom rozhodnú, či idú postrekovať, alebo nie.
V integrovanej produkcii existujú špeciálne postrekovače, ktoré postrekujú súčasne dva riadky. To, čo postrekovač nenastrieka na vinohrad, zachytáva do nádobky, recykluje naspäť a opätovne aplikuje.Týmto spôsobom sa využije len to množstvo postreku, ktoré je určené na vinohrad. Všetok postrek, ktorý nie je aplikovaný na vinohrad sa recykluje a opätovne použije. Týmto spôsobom sa významne šetrí životné prostredie od reziduí pesticídov, pričom je vinohrad 100% pokrytý postrekom a ošetrený. Tam, kde je vinohrad redší, alebo nie je ešte vo vegetácii, sa postrek zachytáva z druhej strany postrekovaného radu. Zvyšok postreku stečie do záchytnej nádržky a vracia sa naspäť do postrekovača. Týmto systémom je dosiahnutá úspora postrekového roztoku. Producenti, ktorí používajú klasické postrekovače, majú okrem vyššej spotreby prípravku na ochranu rastlín a vody aj svojou činnosťou väčší dopad na životné prostredie. Takto vedia producenti viniča v integrovanej produkcii ušetriť od 10 do 20 % postreku, a tým aj ochrániť životné prostredie a znížiť množstvo pesticídov pri pestovaní.